HUSKY CESTUJE: PRECHOD FANSKÝCH HÔR V TADŽIKISTANE S MARTINOM - ČASŤ PRVÁ
Tadžikistan je veľmi hornatá krajina. Mnohí cestovatelia vám dajú za pravdu, keď poviete, že Fanské hory, ktoré sa nachádzajú na
Tadžikistan je veľmi hornatá krajina. Mnohí cestovatelia vám dajú za pravdu, keď poviete, že Fanské hory, ktoré sa nachádzajú na severe pri hraniciach s Uzbekistanom, sú možno tým najkrajším pohorím v celej strednej Ázii.
Cesta je príjemná a v niektorom z jazier sa plánujem osviežiť a vykúpať. Bohužiaľ, jazero číslo 1 aj dva majú neobvykle kalnú, až hnedú farbu. Je to zvláštne, pamätám si ich plné priezračnej vody, ktorá sa doslova dala piť.
Že je niečo v neporiadku sa dozvedám chvíľu na to od jedného z domorodcov. Pri jazere číslo tri bol totiž pred pár dňami zosuv pôdy. Boli tu silné dažde a blesková povodeň zmietla všetko, čo jej stálo v ceste.
Prichádzam na miesto, kde sú v bahne uviaznuté autá, mŕtve zvieratá a popadané stĺpy elektrického vedenia. Sú ale aj desiatky ľudí. Niekto len stojí a okukuje situáciu, ale väčšina prítomných sa snaží nejako pomôcť. Predsa len voda zmietla jedinú prístupovú cestu do hôr a ak by sa nič neurobilo, zostala by väčšina dedín bez prístupu k elektrike, ale hlavne by boli totálne odrezaní od sveta a zásob.
Kým sa všetko upokojí do takej miery, aby tadiaľto prešli aj autá, bude trvať ešte dlho a mňa čaká ešte niekoľko kilometrov, ktoré chcem zvládnuť do tmy. Túlať sa miestnymi horami v tme naozaj nechcem.
Prichádzam do malej dedinky pro štvrtom jazere. V ňom je už priezračná, bledomodrá voda. Za súmraku prichádzam k domčeku, ktorý patrí pánovi so zaujímavým menom – Jumaboi, čo v preklade znamená „bohatý v piatok“. Pán Jumaboi prevádzkuje v tunajších horách jediný dostupný guest house a súhlasí s tým, že môžem spať u neho na záhrade v altánku.
Požiadam o kanvicu s teplým čajom. Dnes spím ešte nízko, zhruba vo výške 1900 metrov nad morom a teplota po zotmení padá na príjemných 10 °C.
Ďalší deň ma čaká trochu strmšie stúpanie až do výšky 2700 metrov nad morov k jazeru číslo sedem, ktoré je podľa tunajšej hierarchie najvyššie položené.
Blíži sa dážď, preto oceňujem, že môj nový ultraľahký stan Sawaj Camel 2 sa dá postaviť za dve minúty. Krátky dáždik tak prečkám v suchu a pred večerou, ktorú si budem variť na ohni, sa stihnem ešte vykúpať v studenej vode, ktorá má zhruba tak 5 °C.
V noci padá teplota naozaj nízko. Termoprádlo a teplá zimná bunda sa fakt hodia, rovnako ako teplý spacák. Spím tak tvrdo, že prvé dve noci nepočujem ani budík, ktorý mám nastavený na 1 hodinu v noci. Vtedy je totiž najčistejšie nebo a vidieť aj mliečnu dráhu voľným okom.
Tretí deň môjho treku Fanskými horami je najnáročnejší. Musím vystúpať do priesmyku vo výške 3300 metrov nad morom.
Vzduch je v týchto výškach redší a s ťažkým batohom sa mi ide veľmi ťažko po tunajších neoznačených cestách. Niekedy musíte cestu len vytušiť, pretože je tu nulové značenie a pohyb turistov minimálny. Väčšinou sú to pastierske chodníčky, ktorými miestni chodia už stovky rokov.
Tunajšie dediny vznikli prevažne v polovici 19. storočia, keď sa to tejto oblasti dostali Rusi a miestni utiekli z miest do hôr. Zachovali si preto niektoré tradície a hlavne dialekty, ktoré v mestách už nenájdete. Zjednodušene by sa dalo povedať, že v každom údolí sa hovorí trochu inak a ľudia z miest miestnym často ani nerozumejú. Ruština je ale univerzálny jazyk všade na území bývalého Sovietskeho zväzu, a preto sa hodí rozumieť jej aj tu!
Po náročných piatich hodinách stúpania konečne prichádzam do priesmyku Tovasang. Je tu pastierska rodina, ktorá z diaľky pozoruje svoje stádo oviec. Jedna ovca stojí cca 100 dolárov a rodina ich má okolo 700 kusov. Takže si dokážete predstaviť, aké bohatstvo sa tu preháňa po vrcholkoch.
Zapojím sa do krátkej diskusie a dozvedám sa, kto má koľko detí, ako dlho sú v horách so stádom, kým sa vrátia na zimu do dediny, v akých krajinách pracujú ich príbuzní a veľa ďalších informácií.
Stretnutie s miestnymi je vždy zaujímavé. Človek si uvedomí, aký krásny a pohodlný život v Európe máme a tiež to, a akým málom sa dá v týchto horách prežiť. Každá pastierska rodina má v niektorej z okolitých dedín dom, väčšinou postavený z blata a kameňov, a do hôr so stádom vyrážajú od júna do konca septembra. To je doba, keď v tunajších horách nie je sneh. V horách si v lete postavia stany, v ktorých tých niekoľko mesiacov žijú, a keď napadne prvý sneh, vracajú sa so stádom naspäť do dediny.
Výhľady z priesmyku sú fenomenálne. Nemôžem sa tu zdržať príliš dlho, chcem ešte pred zotmením zísť dole do údolia a nájsť si vhodné miesto na kempovanie. Tu v horách na to nepotrebujete žiadne povolenie. Jednoducho si rozložíte svoj skladný stan, kde sa vám chce.
Síce sa občas stane, že si len tak ležíte v stane a odpočívate po náročnom dni a zrazu sa okolo vás prechádzajú stovky oviec, ktoré občas do stanu nazrú a s úplným nezáujmom zasa pokračujú ďalej. Veľmi často sa tiež stane, že okolo vás prechádza niekto na oslíkovi.
Horské dediny a usadlosti sú veľmi ťažko dostupné a do mnohých z nich sa nedá dostať autom, pretože sem nevedie cesta, oslík je tam najčastejším dopravným prostriedkom nielen pre ľudí, ale hlavne pre zásoby.
Pokračovanie nabudúce…
IG: @lost_czech_man
Na našom blogu sa tiež dozvieš:
Tadžikistan je veľmi hornatá krajina. Mnohí cestovatelia vám dajú za pravdu, keď poviete, že Fanské hory, ktoré sa nachádzajú na Keď som sa vlani začal pripravovať na svoju ďalšiu cestu na motorke cez polovicu sveta, dosť som skúmal, akú výbavu si vziať so Kupolu alebo Áčko? Pre šiestich alebo pre troch? Dural alebo sklolaminát? Ponuka stanov predstavuje v dnešnej dobe široké
HUSKY CESTUJE: PRECHOD FANSKÝCH HÔR V TADŽIKISTANE S MARTINOM - ČASŤ PRVÁ
Ondřej testuje: páperový spací vak Drape -20°C
Ako si vybrať stan
Viac fotografií: