Hory v Európe boli toto leto jasná voľba. Talianske Dolomity patria svojou pestrosťou medzi to najlepšie, čo náš kontinent ponúka a navyše to z Česka nie je až tak ďaleko. Z Prahy sme to autom zvládli za 8 hodín.
Našou prvou zastávkou sú „Tre Cime“, teda tri žulové veže, ktoré ste minimálne na fotkách už videli. Odporúčam zaplatiť 30 Eur parkovné pri chate Rifugio Auronzo. Je to trošku veľa, lenže ušetríte kopec času a 10 km dlhú prechádzku do poriadneho kopca.
K chate prichádzame podvečer, väčšina turistov je na odchode a zapadajúce slnko nádhere osvetľuje okolité kopce. Určite si vezmite stan, napríklad Sawaj Trek od Husky. Malý a ľahký pre dvoch ľudí.
Postavte ho na lúke pri chate Lavaredo a užívajte nádherné výhľady na červeno sfarbené skalné veže pri západe slnka.
Na druhý deň pokračujeme ferratou na horu Monte Paterno. Krútime hlavami nad touto skalnou ihlou a premýšľame ako ju zdoláme. Zdá sa to priam nereálne.
Hora je popretkávaná tunelmi z obdobia vojny a práve nimi vedie polovica našej cesty. Druhá časť je „céčková“ ferrata a Monte Paterno je pokorené. Nezabudnite na ferratový set a čelovku.
Po noci strávenej v kempe v známom lyžiarskom stredisku Cortina d’Ampezzo sú našim ďalším cieľom hory Nuvolau a Averau. Oba výstupy ferratovou cestou zvládnete za jeden deň.
Východiskovým bodom je sedlo Passo Giau. Odporúčam prísť skoro ráno, neskôr môže byť problém s bezplatným parkovaním.
Na Nuvalou sa nachádza najstaršia chata v Dolomitoch a vládne tu jedinečná atmosféra. Tirolská hudba ozývajúca sa z reproduktorov a partia kuchárov grilujúca klobásky na terase.
Cesta pokračuje dole do sedla a zas do kopca na druhú horu dnešného dňa, Averau. Ferrata je opäť jednoduchá no obojsmerná a tak sa tu tvoria zápchy. Z vrcholu Averau je nádherný výhľad na najvyšší kopec celej oblasti, Marmoládu a jej ľadovec.
Bohužiaľ z neho každým rokom ubúda.
Pri parkovisku sme už o druhej a namierené máme do mestečka Campitelo di Fassa. Cesty v Dolomitoch sú hore-dole, doslova raj pre cyklistov a smrť pre naše nevýkonné auto.
Počasie je teplé a slnečné, preto radi využijeme kúpačku v ľadovcom jazere Fedaia priamo pod Marmoládou.
Dnešnú noc strávime pri rieke na zelenej lúke a zapadajúcom slnku. Výhľad ako z pohľadnice a romantiku strieda nočná prietrž mračien a blesky šľahajúce okolo nás.
Dlho som sa tak nebál a pri prvej možnej príležitosti balíme stan a schádzame do údolia, kde je riziko úderu bleskom oveľa nižšie.
V Campitello di Fassa ostaneme pár dní. Staviame rodinný stan Boston. Konečne stan kde sa viem postaviť a prechádzať.
Našim cieľom je kopec Col Rodella. Ten sa dá zvládnuť gondolou za 20 Eur alebo po turistickej trase a krátkou, ale náročnou ferratou tesne pod vrcholom.
V tejto oblasti okolo lyžiarskeho strediska Sellaronda odporúčam vrcholy dvoch hôr Sassopiatto a Sassolungo.
Dolomity sú skutočne nádherné, ale na môj vkus príliš veľa ľudí a lanovky vedúce každým smerom.
Ak máte chuť na ľahkú trojtisícovku tak Piz Boe je správna voľba. Z Campitello di Fassa vyrážame skoro ráno do sedla Passo Pordoi a po turistickej trase na vrchol hory.
Cestu si môžete skrátiť lanovkou, alebo najťažšou ferratou v Dolomitoch zvanou Cesare Piazetta. Dlhá, kolmá stena pre tých najzdatnejších.
Výstup po turistickej trase je nenáročný a cesta tam aj späť Vám nezaberie viac než 6 hodín.
Poslednou navštívenou oblasťou je Seceda a hlavne výstup ferratou na vrchol hory Sass Rigais. Z mesta Ortisei vedie lanovka za ďalších 20 Eur, ale ide len krátko a nabudúce tento úsek radšej odšliapem. Opäť veľa turistov, ktorí po piatej hodine miznú. V tom čase odchádza posledná lanovka do mesta.
Zrazu sme v horách úplne sami. Prespíme pod Sass Rigais a ráno vyjdeme na vrchol. Noc je opäť plná bleskov, silného vetra a výdatného dažďa. Stan Sawaj Trek však drží a neprepustí ani kvapku.
Po polnoci sa obloha vyjasnila, nebo posiate miliónmi hviezd a blesky ďaleko od nás osvetľujúce horizont. Škoda len, že je taká zima. Inak by som určite spal vonku a díval sa na hviezdnatú oblohu.
Na Sass Rigais sme vystúpili ešte pred obedom. Ponáhľame sa späť, obloha sa škaredo zatiahla a dážď je na spadnutie. Nevyhli sme sa mu.
K lanovke prichádzame za poriadneho lejaku, unavení a premrznutí. Nevadí nám to, čaká nás len spiatočná cesta do Prahy.
Dolomity odporúčam všetkým nadšencom turistiky a hlavne ferraty. Je tu nekonečne veľa možností, rôznych dĺžok a náročností.
Spanie na divoko nie je oficiálne povolené, ale tolerované a tak sme nemali žiadny problém. Milovníci cestnej či horskej cyklistiky si tiež prídu na svoje.
Opäť som používal výbavu od HUSKY a všetko zase kvalitne poslúžilo. Konkrétne:
Napísal Marcel