Prechod Západných Tatier

Vyrážame o piatej ráno

O piatej ráno prichádzame na neveľké parkovisko za dedinou Jalovec neďaleko Liptovského Mikuláša. Počasie nám nemá priať, ale aspoň budeme na horách sami.

Prvou zastávkou je Chata pod Náružím, ktorá je mimo sezónu otvorená len cez víkendy. Stúpame vyššie, až konečne vyjdeme z nekonečnej hmly a pred nami sa týči zasnežený hrebeň Roháčov v kontraste s jasne modrou oblohou a sviežo zelenou kosodrevinou. Padla mi sánka, taká nádhera. 

Počasie sa rýchlo mení 

O hodinku sme konečne na hrebeni, konkrétne na Sivom vrchu vo výške 1805 metrov. Počasie sa rýchlo mení, a keď dosahujeme vrchol najvyššieho kopca hlavného hrebeňa - Baníkov, fúka silný vietor a viditeľnosť nedosahuje ani pár metrov.

Z Baníkova v snehu a vetre zostupujeme k Žiarskej chate, kde strávime noc. Počasie sa znova trošku upravilo a pred príchodom na chatu si na čistinke užívame výhľady na vrch Baranec a nádrž Liptovskú Maru pod nami. Po haluškách, polievke a pár panákoch čučoriedkovice (nebo borúvkovice) sme zrelí do postele. 

Musíme sa ponáhľať

Budíček o štvrtej bol krutý, ale musíme sa ponáhľať, aby sme boli na hrebeni pri východe slnka. Dve hodiny v tme a hmle stúpame do Smutného sedla. Taká krutá zima nám už dlho nebola.

Ešte dobrú hodinu čakáme, kým sa hmla rozplynie, no a potom konečne prišli zaslúžené výhľady do Poľska, na Roháčske a Jamnické plesá a tiež Ostrý Roháč, ktorý máme práve pred sebou. Tento úsek je zabezpečený reťazami a som rád, že sa hmla rozplynula ešte pred týmto úsekom. 

Skvelý zážitok, ktorý nič nestojí

Najlepšie je, že sme tu úplne sami, nevieme sa vynadívať na tú nádheru okolo. Cez Volovec stúpame zasneženou severnou stranou na Hrubý Vrch a ďalej na Jakubinú. Odtiaľto máme výhľady do Račkovej Doliny, na vrch Bystrú aj na Kriváň vo Vysokých Tatrách.

Posledné kopčeky Magura a Ostredok rýchlo preletíme a o tretej sme dole v ústí Uzkej doliny pri autokempe Račková, kde sa naša dvojdňová túra končí. Skvelý zážitok, ktorý nič nestojí, len trošku chuti niečo zažiť.